Kto by nevedel,ako premenné prostředí sa označujú práve také premenné, ktoré fungujú globálne v rámci jedného prostredia. Načítavajú sa pri začiatku sedenia, či už grafického, alebo textového. Nás bude zaujímať práve ten prvý prípad a ukážeme, ako ich môžeme využiť v praxi.

Určite si väčšina z vás už navykla na používanie príkazov k priamemu spusteniu programov. Je to oveľa šetrnejšie na čas ako sa prehlodávať zahlteným menu. I keď väčšinu programov inštalujete či už z balíkov, alebo kompiláciou zo zdroja, skoro vždy tento úkon vykonávate ako root. Spustiteľný odkaz vtedy nájdeme v adresári /usr/bin, či /usr/local/bin. Možno sa pýtate, odkiaľ systém vie, čo za príkaz má spustiť, keď napíšete napr. doom3 pre spustenie známej 3D hry.

Jednoduché, načíta informácie o zložkách z premennej PATH. Jej obsah si môžete prezrieť napísaním:

echo $PATH

uvidíte ničo ako:

/usr/local/sbin:/usr/local/bin:/usr/sbin:/usr/bin:/sbin:/bin:/usr/bin/X11:/usr/games

V prípade hry doom3 umiestnenej v /usr/games systém našiel príkaz /usr/games/doom3 a následne ho spustil.

Veľakrát však (najmä u Wine aplikácii či hier) budete chcieť si vytvoriť vlastné príkazi, spúšťané iba vami. V tomto prípade je vhodné použiť adresár $HOME/bin. Do premennej PATH ho pridáme nasludujúcim príkazom

export PATH=$HOME/bin:$PATH

Pokiaľ chceme, aby sa nám premena PATH vyexportovala po každom spustení grafického prostredia:

• v prípade GNOME, či FLUXBOXU zadáme

nano $HOME/.profile

nasledovne vepíšeme export PATH=$HOME/bin:$PATH a uložíme súbor (ctrl+x, na otázku, či súbor uložiť odpovedáme y)

• v prípade KDE, či Window Makeru môžeme uložiť premennú do súboru $HOME/.environment

nano $HOME/.environment

a vložíme výše zmíněný řádek

Po prihlásení a odhlásení stačí zadať klávesovú skratku (alt+F2) a spustiteľné súbori uložené v $HOME/bin by měli bez problémů fungovat.